Tip na trip: Obžerstvo v Komárne a Rimania pri Dunaji

Na tento výlet sa vyberte vtedy, keď nebude veľmi teplo (viac ako 30 °C) lebo tieňa si veľmi neužijete. Ale zasa by nemala byť príliš veľká zima, to preto, aby ste sa mohli namočiť v dunajskej vode a poprechádzať sa po piesočnatých plážach.  

Vlakom som vyrazila ráno z Bratislavy o 8:00, v Komárne som bola 10:15. Nestihla som si ráno šľahnúť moju obľúbenú drogu - teda kávu, tak som zo stanice zamierila rovno do najbližšej kaviarne, navyše autobus do Iže mi išiel až o hodinu a pol. Hneď za autobusovou stanicou, ktorá susedí s vlakovou, som narazila na Harry's Pub na Košickej ulici, kde mali piteľnú kávu, dokonca s cremou. Ale že vás bude obsluha nejako obskakovať, to nečakajte. Slečinka sa tam prehrabovala v účtovných dokladoch a kým som sa za ňou nedoplazila s abstinenčným prosíkom, ani po mne okom nefľochla.

Ak budete mať chuť na naozaj dobré lángoše a času budete mať ešte tak tri štvrte hodiny, zájdite určite do langošárne k Dokimu (ulica Malá jarková 3), je to asi 10 minút južne od stanice. Cesnakový lagoš stál 50 centov, langoš cesnak+smotana+syr = 80 centov. Keby ste nemali dosť, ďalej na rohu je aj Cukráreň, skúsenosti však nemám. Mimochodom, s obžerstvom ešte nekončíme, do Komárna sa vrátime a dáme si brutálnu pizzu.

Doki - Langošáreň, piváreň a kaviareň v jednom.

Z Iže peši do Komárna
Ak po ceste nezrazíte diviaka, autobusom ste v Iži asi za dvanásť minút, vystúpiť treba za miestnym múzeom, ktoré uvidíte na ľavej strane (je to tuším zastávka fara). Potom sa spýtajte, kade sa dostanete k Dunaju, lebo okolo Iže vedie kanál, takže treba nájsť mostík. Prejdete teda kanál, hrádzu a približne po 10 minútach sa dostanete k brehu Dunaja.

Breh Dunaja pri Iži.

Breh je tu ešte štrkový, pozvoľna klesajúci do vody, takže sa netreba báť. Okolo je niekoľko rybársko-turistických prístreškov, na ktorých si môže znavený pocestný rozbaliť svoje lepáše a narezať pôlt slaniny. Aj ohniská sú tu, ale často aj rybári, takže, ak nechcete dostať po papuli, nehádžte do vody väčšie kamene, neskáčte do nej, nehlučte, správajte sa teda skôr introvertne.
Keď sa osviežite, vyberte sa popri hrádzi proti smeru toku Dunaja. Asi po 1.6 km prídete k zvyškom bývalého rímskeho vojenského tábora. Nebudem vás tu unavovať podrobnou faktografiou, všetko nájdete pekne pokope na tejto stránke, ktorú pre vás zostavila a text fundovane napísala pani inžinierka Elena Blažová z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Tu je len zopár obrázkov, pre ilustráciu:

Letecký pohľad na areál bývalého rímskeho tábora (cca r. 2000).

Rekonštrukcia stáleho kamenného vojenského tábora.

Rekonštrukcia hlavnej brány. Kovové konštrukcie už dnes neexistujú, pravidelne ich totiž premiestňovali do zberných surovín neprispôsobiví občania. 

Digitálne rekonštrukcia brány a pohľad do areálu.

Digitálna rekonštrukcia vojenských barakov.

Od kastela pokračujte smerom na Komárno, oplatí sa zastaviť v miestach, kde sa to dá ešte pár razy pri Dunaji, lebo od miest, kde leží rímsky tábor, majú už dunajské brehy piesčitý ráz. Až tam si človek uvedomí, že nie je vždy nutné letieť každé leto s vyplazeným jazykom do Chorvátska.
Pred sútokom s Váhom začínajú nudistické pláže a ak nepatríte k exhibicionistom alebo voyerom, prípadne nemáte chuť na ovisnuté zadky a iné časti tela, tak sa tejto oblasti vyhnite.
Do Komárna neodporúčam ísť cez osadu Veľký Harčáš, aj keď je to o niečo kratšia cesta, ale radšej popri hrádzi. Známi mi hovorili, že tam raz mali nepríjemný stret s miestnymi lúzermi, ktorí žijú v bytovkách. Myslím, že odtiaľ sa regrutujú aj zberatelia rímskych brán.

V Komárne

Komárno ma celkom milo prekvapilo, v centre je pomerne dosť zaujímavých budov, najmä secesných. Napríklad budova z roku 1902 na rohu Palatínovej a Záhradníckej ulice, kde taraz sídli nejaká banka.
Úplný architektonický grc je novovytvorené Nádvorie Európy. Vzniklo ako hujerovská oslava nášho vstupu do Európskej únie, postavené je, samozrejme, z eurofondov, ktoré si viem predstaviť investovať určite lepšie (napr. do obnovy historických pamiatok). Na mieste, ktoré pripomína kulisy z béčkového hollywoodskeho filmíku stojí 45 budov, ktoré vraj pripomínajú architektúru a slohy typické pre viaceré krajiny Európy. Všetko stálo zhruba 13 miliónov eur. Stavitelia popierali, že by čo i len euro išlo z predvstupových eurofondov. Investor sa dostal do konkurzu a o námestie sa roky sporili. Stavby na námestí majú viac ako stovku majiteľov, koľko presne, to asi nik nevie. Najviac ich je v podzemí, kde sa nachádzajú rôzne predajné stánky, kasína a podobné zariadenia. Práve z tohto „dolného nádvoria“ už mnohí sklamane odišli, vyhnali ich zlé technické a hygienické podmienky. Priestory na viacerých miestach zatekajú, ničí sa elektroinštalácia, verejné záchody vyzerajú ako na Balkáne. Ak sa chcete pokochať námestím, pozrite si jeho panorámu. V Komárne je sústa iných zaujímavostí, kotré nájdete na tejto oficiálnej stránke.

Samotárka na Kréte

Tento článok je výsledkom mojich desaťdňových zážitkov a skúseností z východokrétskeho prístavného mestečka Sitia a jeho najbližšieho okolia. Niektorých z vás možno obohatí aj o pár praktických rád, ako prežiť na Kréte ako turista.

Krásna mapka Kréty od Davida Smitha [http://www.weef.co.uk/biography]

Doprava a krétski šoféri

Prvý kontakt s krétskym živlom sa, samozrejme, naskytne každému, keď nastúpi do autobusu, ktorý ho odváža z letiska. Pravda, ako si hneď nepožičia auto, čo je vraj veľmi dobrá voľba. Neviem posúdiť, lebo po prvé vodičák nemám a podruhé, tentoraz som zvolila mastňácku hotelovú cestu all inclusive. Pri letisku nestála žiadna stará rachotina, ako som čakala, ale plne klimatizovaný moderný diaľkový autobus. Šofér bol skutočne profík, s niekoľkometrovým kolosom kľučkoval úzkymi uličkami a serpentínami ako skúsený baleťák, pričom v jednej ruke držal mobil a stále sa s niekým o niečom dohovarál. Autobusy majú v Grécku absolútnu prednosť a ostatné domáce vozidlá to bez výnimky rešpektujú. Na Kréte, ale aj v iných gréckych horských oblastiach je bežná rýchlosť 50 km/hod., lebo rýchlejšie sa v zložitom teréne aj tak jazdiť nedá. Preto sa vraj aj dobre stopuje, ale zatiaľ som to neskúšala.

Ako sa pozdraviť a poďakovať

Väčšinu Grékov poteší, keď ich pozdravíte po grécky, hoci aj so zlým prízvukom. Zdalo sa mi, že výnimkou sú pracovníci hotelov, ktorí to majú akosi v paži a zo snáh turistov sú už tak troška znudení. Ale možno sa to týkalo len hotela, kde som bývala ja.

Pri stretnutí sa používa niekoľko výrazov:

Dobrý deň! 

1. Kaliméra! (prízvuk je zvýraznený podčiarknutím). Používa sa najmä ak niekam prichádzate/vchádzate.

2. Jásas! Používa sa pri väčšine bežných stretnutí - napr. ak chcete pozdraviť okolidúceho.

3. Jásu! - Ahoj! Sa používa len medzi blízkymi známymi, resp. kamarátmi.

Dovidenia!

Opäť sa používa "jásas", ak sa lúčite na furt, alebo na dlhšiu dobu, tak "adío"

Ďakujem.

Stretla som sa len s jedným tvarom - efcharistó, resp. efcharistó polí, čo znamená ďakujem veľmi pekne.

Ceny

K cenám sa vyjadrím veľmi všeobecne, pretože po prvé som bola na Kréte hneď na začiatku sezóny (prvý júlový týždeň), po druhé, v iných častiach, či väčších mestách a nahustených turistických centrách môžu byť ceny iné, po tretie, bola som na Kréte v čase gréckej hospodárskej krízy, takže ceny by mohli byť skreslené.

V Sitii som si všimla, že ryby a ostatné morské pajedy sú dosť drahé. Ale stojí za to sa plesnúť po vačku a nejakú morskú potvoru ochutnať - Gréci ich vedia skvele pripravovať. Skúste napr. morský jazyk, po slovensky sa volá platesa, po grécky glóssa. Skutočne dobré víno vás v lepšej reštaurácii vyjde okolo 20 eur. Miestne čapované pivo (Mythos, Magnus Magister) bolo pomerne pitné, pol litra stálo v prepočte 3 eurá, zahraničné značky bývajú o euro drahšie. Poobede som si dala cappuccino za 3 eurá.

Ceny ostatných bežných tovarov sú buď podobná ako u nás (napr. pivo), alebo 1.5 až dvojnásobne drahšie. Pravidelne aktualizované ceny bežných tovarov nájdete napríklad na tejto stránke.

Grécke toalety a hygiena

Pravdupopvediac, jedna z vecí, ktorých som sa najviac obávala bol povestný grécky zákaz splachovať použitý toaletný papier. Nebudem to tu rozpitvávať, ale nakoniec všetko úspešne vyriešil jedinečný vynález - obyčajná sprcha.

Verejné WC sú v Grécku zredkavé. Miestni totiž považujú záchod takmer za posvätné miesto, kde trávia veľa času - za vlastný často považujú aj záchod v obľúbenej taverne. V Sitii som jedno verejné WC objavila priamo na nábreží pri prístave. Ak si však musíte odskočiť, väčšinou vás bez problémov hocikde na záchod pustia. Je však dobré povedať, prečo smerujete práve do zázemia taverny. Neviem, či som túto frázu zostrojila správne, ale v každom prípade mi vždy rozumeli o čom mi ide (ale možne len všimli mojich vypúlených očí a beznádejného výrazu v tvári): Buóro napáo stin tualéta esó, parakaló?

Jedlo a pitie

Ako správna krysa, využívajúca výhody all inclusive pobytu, som v okolí jedla len zo zvedavosti. Moje zážitky z reštaurácií sú teda pomerne povrchné. Pri prechádzkach mestom som si všimla že zhruba už od 10 až 11 hodiny sedia Grécki muži, najmä dôchodcovia, na kávičke a svorne debatujú. Dôchjodky majú pomerne vysoké, tak čo by nie.

Pivo je väčšinou piteľné, v Sitii čapovali z miestnych pív najmä Mythos. Ak chcete väčšia pivo ako dvojdecové pýtajte si méchaľi býra, ale aj tak vám väčšinou donesú trojdecové. O gréckych pivách si môžete počítať v angličtine napríklad na kvalitných stránkach menom Visit Greece.

Psy, mačky a grécko-turecké vzťahy

Proti Grécku bojuje Turecko ako si z tradície mnoho storočí. Najprv Turci dobývali Byzantskú ríšu (v podstate Grécku ríšu), potom jej pozostatky a nakoniec vládli na celom území niekdajšej Byzancie, teda dnešného Grécka, Srbska, Bulharska atď. Najväčšia tragédia medzi Tureckom Gréckom vyvrcholila v rokoch 1922-1924, keď medzi sebou obidve krajiny intenzívne bojovali, čo skončilo tým , že si navzájom odsunuli 3 milióny ľudí. Treba však pripomenúť, že Gréci si vlastne začali, keď si po prvej svetovej vojne robili nárok na obrovské územia v Malej Ázii. Toľko historické okienko.

Gréci sú navyše národom nesmierne poverčivým a väčšina ich verí na sťahovanie duší, teda na reinkarnáciu. Práve táto poverčivosť sa odráža v ich vzťahu ku psom. Kréťania bez rozdielu veria, že duša mŕtveho Turka sa po ukončení pozemskej púte presťahuje do psa. So psami sa teda, najmä v minulosti, zachádzalo horšie ako s posledným bezdomovcom, a tak až na výnimky nemá krétska populácia príliš ľahký život. Z tejto neutešenej psej situácie ťažia najmä miestne mačky, ktoré si tu žijú ako prasce v žite a nájdete ich takmer všade, kde to zaváňa nejakými zvyškami jedla. Aj v našom luxusnom hoteli boli a napriek toku, že sa ich personál snažil odháňať, veľa si z toho nerobili.

Čo robiť v Sitii

Jeden z miestnych kostolov.

Na rozdiel od iných gréckych miest, Sitia nie z pohľadu poznania chtivého turistu žiadna historická bomba, ale nájdete tu pôvabné uličky so starými domami, najmä okolo stredovekej vojenskej pevnosti, ktorej sa tu hovorí Kazarma (z tal. casa di arma). Mimochodom, Kazarmu si stačí pozrieť zvonka, vnútri neuvidíte nič zaujímavé, len zbytočne zaplatíte dve eurá. Potom sú tu dva kostoly, podobné, ako by ich jedna mater mala.

Pevnosť Kazarma (hore v strede).

Niekoľko pohľadov do starej časti Sitie.

V meste nájdete aj archeologické múzeum, keďže nie som znalkyňa mínojskej kultúry, neviem povedať, či je zaujímavé. Mňa zaujali exoponáty najmä z výtvarného pohľadu.

V Sitii je vraj aj múzeum miestneho folklóru, ale tam som akosi nestihla zájsť, resp. mala som iné priority. Neďaleko od mestečka je archeologická lokalita Petras, kde sú odkryté zvyšky mesta a paláca z čias mínojskej kultúry (koniec neolitu až doba bronzová, t.j. 3000 - 1050 rokov p. Kr.). Dostanete sa tam v pohode aj peši, napr. od hotela Sitia Beach je to as pol hodina pomalou chôdzou. Tu sú súradnice lokality, resp. miesta vstupu: 35.197782, 26.114511. Z altánku, ktorý je uprostred lokality, je krásny výhľad na Sitiu a priľahlý záliv. 

Ak viete po anglicky, tu sa môžete na prehliadku teoreticky pripraviť. Pre nepoučeného návštevníka predstavuje lokalita vlastne len hŕbu usporiadaných kamenných blokov a polozrúcaných múrov:

Výlet k útesom

Ak bude znesiteľné počasie, teda teploty pod 30 °C a patríte k romantickým povahám, prípadne k tým, čo majú radi turistami nerušené výhľady na more, určite si zájdite k útesom. Sú na sever od mesta, za miestnym letiskom, peši je to necelá hodina (2,5 km). Pôjdete po hlavnej ceste, ktorá sa točí doľava okolo letiska (nebojte sa, nie je veľmi rušná, ja som za celý čas stretla tri autá a jednu motorku). Odbočíte doprava pri slnečných kolektoroch a modrej smerovej tabuli (35.222672, 26.105386), na ktorej je napísané ΑΓ. ΝΙΚΟΛΑΟΣ. Prídete k nedostavanému kostolíku a útesom. Miesto je zároveń paleontologickým náleziskom, uvidíte tú vo vápencových útesoch veľké schránky mäkkýšov (najmä hrebenatky rodu Pecten), fosílne koraly a podobne. V skutočnosti je miesto krajšie ako na dole prilepených fotografiách.

Palmová pláž Vai

Napriek názorom v diskusiách na internete pláž v Sitii za veľa nestojí. Prinajmenšom je priemerná a čo je najhoršie, vedie okolo nej pomerne rušná cesta, takže sa okrem zdravého morského vzduchu nadýchate poriadne aj exhalátov z okolofrčiacich áut a motoriek. Napriek varovaniam, že ide o ťažkú komerciu a v podstate teda aj odrb, som sa jedného dňa vydala na povestnú pláž Vai pri mestečku Vígla. Autobus ide spred hotela Sitia Beach ráno 10:15, späť z Vai do Sitie 16:30. Začiatkom júla nebol vôbec preplnený.

Pláž je preslávená najväčším palmovým lesom v Európe, rastú tu datlové palmy zriedkavého druhu Phoenix theophrastii. Tieto datlovníky rastú najmä na Kréte, malé subpopulácie sú známe aj z Turecka, inde na svete nerastie (zdroj: iucnredlist.org). Pôvodne rástli v severnej Afrike, kde však existujú už len krížence s inými palmami. Vlastná rezervácia je oplotená so zákazom vstupu, ale pár paliem je aj priamo pri pláži.

Žiadne vstupné som na pláž neplatila, možno to bolo tým, že bol začiatok sezóny a neskôr chlapi pritvrdia. Prvý júlový týždeň tu bolo pomerne málo ľudí, voda je priezračná, pláž piesočnatá, skrátka fajn. Na priľahlom kopci je vyhliadka, odkiaľ sa dá zliezť k druhej pláži (súradnice: 35.251589, 26.267174), kde väčšinou nebývajú ľudia, alebo len jedna až tri skupinky. Bufety a reštaurácia sú predražené, odporúčam, vezmite si zásoby. Dala som si kolu v jednom z bufetov (2,50 eur), personál bol značne nepríjemný (najmä, keď som si pýtala heslo na wifi). 

Ak máte auto, dva kilometre na sever ležia rozvaliny významného antického mesta Itanos.

Vai z vyhliadky na útese.

Zvery v okolí Sitie

Bezstavovce 

napriek očakávaniam som veľa hmyzu či iných bezchrbtičiarov nevidela. Z motýľov najmä klasické vidlochvosty feniklové (lebo feniklu je tu fakt more), videla som aj iné motýle, ale zaradiť ich neviem. Z jedovatých pajedov tu vraj žijú najmä šťúry (Euscorpius carpathicus a Mesobuthus gibbosus), ktoré sú jedovaté asi ako náš sršeň. 

Plazy

Na kréte žije viacero neškodných a krásnych užoviek, smrteľne jedovaté hady sa na Kréte nevyskytujú. Relatívne nebezpečný (napr. pre alergikov) môže byť pohryznutie užovkovitým hadom druhu Telescopus fallax, pre zdravých ľudí teda nie je nebezpečný, hoci vie bolestivo uhryznúť (ale to vedia aj naše užovky). Sem-tam, sa mihne nejaká jašterica zelenej farby, pravdepodobne Lacerta trilineata. Sú tu určite aj gekony, ale na rozdiel od Kalábrie som tu žiadneho nezmerčila.

Tabuľa, kde sa píše, čo robiť, keď stretete karety.

V bedekroch sa väčšinou nepíše, že na pobrežie k Sitii chodia klásť vajcia morské korytnačky karety obyčajné (Caretta caretta). Na fotografii je dôkaz, že nekecám.  

Vtáky

Najmä vrany túlavé východoeurópske (tzv. šedivky), hrdličky, volavky biele, vrabčáci, niekoľko druhov ťažko určiteľných čajok. Žijú tu vraj bežne aj včeláriky (Merops apiaster) a iná operená háveď. Nevidela som za celý čas žiadne dravce. V horách žijú údajne orlosupy bradaté (Gypaetus barbatus), orly kráľovské (Aquila chrysaetus), sokol Falco eleonorae a iné dravce. Ornitológovia sa môžu ďalej odbavovať na tejto stránke.

Kozy Kri-kri

Populárne kozy kri-kri (Capra aegagrus cretica) sú zvláštnym poddruhom klasickej kozy divej. Sú to endemity Kréty a niekoľkých priľahlých ostrovčekov (Dia, Thodorou a Agii Pantes). 

Iné cicavce 

Jež ušatý (Hemiechinus auritus), hmyzožravec dulovnica krétska (Crocidura zimmermanni), endemický poddruh európskeho jazveca (Meles meles arcalus). 

Vegetácia

Hore: Coridothymus capitatus. Dole: pohľad na fryganu a úle.

Bežnou vegetáciou pobrežia, nielen okolia Sitie, je tzv. frygana. Je to kríčkovitá vegetácia, ktorá vznikla spásaním a vypaľovaním pôvodnej vysokej makchie. Rastie tu veľa medonosných rastlín napr. rozmarín lekársky, pistácia, vresovec (Erica arborea), nášmu tymiánu príbuzná fialovo kvitnúca hluchavkovitá rastlina Coridothymus capitatus (=Thymus capitatus). Pre krétsku fryganu sú typické aj ostnaté kríčkovité rastliny, napr. mliečnik Euphorbia acanthothamnos či Sarcopoterium spinosum. 

Krétski včelári pokladajú rôznofarebné úly priamo na zem (obrázok). Krétsky med má od nášho odlišnú chuť, chutí veľmi podobne ako za socialistická kaša Medola, ak si starší pamätajú.

Odkazy:

http://kreta.rovnou.cz/fotky/rostliny.html
http://kreta.rovnou.cz/priroda-relief-podnebi.html

http://osobni.pavlat-znalec.cz/kreta.html

http://www.reckovdetailech.cz/cs/oblasti/kreta