Vždy sa smejem, keď čítam rady na stránkach venovaných outdoorovým aktivitám, aké zbytočnosti považujú ľudia za nevyhnutné položky vo svojom baliacom zozname. Napríklad taký zuhoľnatený knôt, silonové lanko s olovkom a rybárskym háčikom či ovocný kompót.
Položila som otázky šiestim mužom a šiestim ženám v strednom veku. Otázky sa týkali vecí, ktoré si berú na jednodňový, stredne náročný výlet. Pre anketu som sa snažila vybrať priemerných turistov, čo sa týka outdoorových skúseností a nárokov. Týchto priemerných výletníkov som opäť nemilosrdne spriemerovala a vyšli mi nasledujúce odpovede. Vynechali sme podrobnosti týkajúce sa takých tých všeobecných, a bez menovania konkrétnych typov a značiek ťažko definovateľných vecí, akými sú batohy, trojvrstvové oblečenie, topánky či turistické paličky. Išlo nám skôr o to, nazrieť hlbšie do batohov a povyťahovať z nich viac či menej drobností, ktoré nielen pomôžu, ale aj potešia a sú charakteristické pre ženy a mužov. Prípadne tie, ktoré sú blízke obom živočíšnym druhom.
Jedlo
Lepáše s chlpaticou, teda dva krajce chleba s pečeňovou paštétou, v ktorej ešte aj dnes občas nájdete zopár bravčových chĺpkov, už nie sú in. Najmä u žien, chlapi v strednom veku sú o niečo konzervatívnejší a nedbajú toľko o svoje zdravie.
Žena: Na túru vyrazím vždy iba po ľahkých raňajkách. V ruksaku nikdy nesmie chýbať horká čokoláda, kvalitná proteínová tyčinka, jablko či pomaranč. Počas dlhších výletov som už som skúšala aj sušené mäso, ale akosi mi neprirástlo k žalúdku. V prírode nerada varím, mám toho dosť doma. Ak idem s partiou, maximálne sa nechám ukecať na opekanie špekáčika, ale väčšinou len tak sedím pri ohni a voyeuristicky pozorujem konzumentov.
Muž: Jedlo a niektoré potravinové doplnky sú veľmi dôležité, okrem energetickej tyčinky, horaliek a čokolády si zvyknem brávať aj jerky, teda jemne nasolené, zaúdené a marinované sušené mäso. Nie som však ortodoxný hi-techový outdoorový gurmet. Viem, že po troch-štyroch hodinách dostanem chuť na nejakú zvrhlosť, po ktorej mi poriadne začnú kôrnatieť cievy, preto si so sebou občas beriem napríklad aj chlieb vo vajci, dve-tri zemiakové placky, prípadne klobásku či slaninu. Po týchto dobrotách však značne smädí, preto ich zjem až vtedy, keď vo vzduchu cítim krčmu, či inú civilizáciu. Z času na čas si v lese rád aj niečo uvarím, používam skladací varič, takzvaný drievkáč, lebo, priznám sa, plynu sa najmä v lete trocha bojím. Super je dehydratované alebo lyofilizované jedlo, ktoré stačí zaliať horúcou vodou. Na túrach sa však nevyhýbam ani vifónom a iným nezdravým poživatinám.
Povzdbudzováky
Okrem klasických povzbudzovákov, akým je napríklad kvalitná čokoláda, muži ani ženy väčšinou nepohrdnú kvalitným destilátom rozlievaným z ťapky.
Žena: ako kávičkárka si so sebou beriem vždy malú trojdecovú termosku s filtrovanou kávou, skúšala som aj kávový extrakt, ale nerobil mi dobre na žalúdok. Vraj už existuje nová generácia týchto extraktov, ktoré tento vedľajší účinok nemajú.
Muž: Na náročnejší túry si beriem guaranu, obsahuje prírodný kofeín, má príjemný pomalý nábeh, hladina kofeínu vydrží teda dlhšie ako po káve. Niekedy pribalím aj horčíkové tablety s B-komplexom, aby som sa vyhol svalovej únave a kŕčom.
Hydratácia
Žena: Osvedčila sa mi koncentrovanejšia minerálka, počas celodennej túry vypijem minimálne jeden a pol litra. Ak naďabím po ceste na pitnú vodu, doplním zásoby. Proti smädu mávam so sebou aj pomaranč alebo kyslejšie jablko. Používam fľašu z takzvaného zdravého plastu (neobsahuje BPA a iné svinstvá). V zime nosím v antikorovej termoske slabší čaj, alebo len horúcu vodu s trochou citrónu, prípadne medu. Smrádeček, ktorý v nej z času na čas vznikne, vydezinfikujem vriacou vodou, prípadne do fľaše ešte šupnem trocha kyseliny citrónovej, aby som ju zbavila vodného kameňa a iných nánosov.
Muž: Nedávno som objavil turistický filter na vodu. Je to úžasná vec – namontujete ho na hocakú PET fľašu a nasajete cezeň hoci aj vodu z kaluže. Mám to vyskúšané, samozrejme ide o certifikovaný výrobok z outoorovej predajne, nič také by mi nenapadlo kúpiť napríklad na trhovisku. Na náročnejšie túry si často beriem aj rehydratačné tablety s anorganickými soľami a glukózou. Do GPS navigácie si doma pre istotu zadám súradnice zdrojov pitnej vody, ak by som si filter zabudol doma, alebo ho, nebodaj, stratil.
Lekárnička a drogéria
Tu sa tipy žien aj mužov takmer zhodujú: sterilný obväz, veľa náplastí na odreniny a rezné rany, pružný obväz, ortéza na koleno. Proti bolesti Ibalgin či iné analgetikum. Keďže v prírode nedodržiavame takú hygienu ako doma, často sa hodí niečo na upokojenie žalúdočných alebo brušných problémov (Smecta, živočíšne uhlie). V lekárničke vraj nesmie chýbať tenká izolačná fólia. Stojí len euro, ale môže vám zachrániť život, ak zablúdite niekde v chladnom počasí a ste nútení počkať do rána.
Žena: Vždy mám so sebou vlhčené vreckovky, ktoré sa dajú využiť na tisíc spôsobov, samozrejme aj papierové vreckovky. Bez Labella neurobím krok a podlieham nevýslovnej panickej úzkosti, keď zistím, že som ho zabudla doma. Ak očakávam spoločnosť bodavého hmyzu, beriem kvalitný repelent. Miesto obľúbenej kozmetickej taštičky dávam počas výletov celú drogériu do väčšieho zipovacieho vrecúška, z ktorého nič nevytečie a mám prehľad čo v ňom je aj bez vybaľovania.
Muž: Samozrejme, toaleťák alebo papierové vreckovky dobre zbalené vo vodotesnom obale, kalciovú masť (po spálení slnkom, liečba popálenín, lepšie hojenie drobných poranení), prípadne obyčajnú lekárnickú vazelínu, výborne poslúži aj ako ochrane na tvár v zime, ak nechcete po výlete vyzerať ako Amundsen po týždni pochodu Antarktídou.
Nôž
Žena: Už roky so sebou nosím chutnučký červený Victorinox Picknicker, ktorý má, okrem noža, presne to, čo potrebujem: vývrtku, keď si chcem hrknúť vína, otvárač na pivo, keď ma prepadne smäd a chandra, prípadne otvárač na konzervy, keď sa mi večer na izbe pri otváraní ančovičiek urve uško na konzerve. Kamoš mi nožík vždy nabrúsi tak, že ho môžem používať aj pri depilácii. Vlastne ho stále nosím so sebou, veď čo ak by sa naskytla príležitosť očariť nejakého nepraktického sympaťáka, ktorý má práve chuť na víno bez príchute lepeného korku?
Muž: Jáj, nože, to je zložitá a nekonečná téma! Radšej to skrátim, lebo by ste to aj tak z článku povyhadzovali. Zúžim to teda na nôž, ktorý nosím najčastejšie – starý Wenger Newranger, ktorý má veľkú, desaťcentimetrovú čepeľ, otvárač na konzervy, otvárač na pivo, vývrtku a bodec. Teda všetko, čo potrebujem v horách. Nechty si môžem ostrihať aj doma, na noži nožničky nepotrebujem.
Mobil a powerbanka
Žena: Teraz si už iste všetci hryzú nechtíky, či poviem, že som applistka (a vegánka zároveň). A just neprezradím. Smartfón mi, samozrejme, slúži nielen na telefonovanie, ale aj ako GPS navigácia, fotoaparát (spätný foťák nielen na selfiny, ale aj ako “zrkadielko povedz že mi”), internet zasa na zisťovanie spojov a iné veci. Ako turistická apka mi najviac vyhovujú prehľadné offline mapy.cz. Sedem až desať miliampérová powerbanka sa ako záložný zdroj na nabíjanie sa zíde, najmä keď používam GPS navigáciu tak často, že žerie energiu viac ako ja čokoládu počas jesenných depiek.
Muž: Mobil používam, samozrejme, aj ako gépeesku, používam aplikáciu Maps.Me, existujú však desiatky iných, možno aj lepších, ale s touto som zatiaľ spokojný, sme dobrí kamoši. To, že nezobrazuje turistické značky mi nevadí, lebo aj tak chodím najradšej mimo značkovaných chodníkov. Na viacdenné túry si beriem na mobil aj vodotesný obal. Mobilom fotím málokedy, väčšinou si so sebou beriem kompakný foťáčik, takzvané mydielko.
Čelovka
Žena: čelovku si beriem len na viacdenné túry, ak idem sama na jednodenný výlet, snažím sa prísť do civilizácie minimálne hodinu pred zotmením. Na viacdenné výlety si ju však beriem, je praktickejšia, ako svietenie mobilom, najmä, ak hľadáte v noci rozospatí v anonymných hostelových priestoroch spoločné toalety, nebodaj kadibúdku v plenéri pri frajerovej chate.
Muž: Viac razy sa mi stalo, že som zle odhadol čas, alebo som trocha poblúdil a do civilizácie som sa vracal už po tme. Vtedy som čelovke blahorečil, lebo mobil som mal už takmer vybitý permanentne zapnutou GPS navigáciou. Aby som bol konkrétny, mám radšej čelovky s možnosťou prepínania svietenia do diaľky.
V daždi
Žena: pončo nemám rada, najmä také, ktoré sa navlieka cez hlavu. Neviem, čím to je, možno mi to pripomína vlastné traumatizujúce zážitky počas priechodu pôrodnými cestami. Takisto nemám rada, keď sa mi pončo zachytáva o konáre, okolobežiace diviaky a iné veci. Uprednostňujem priedušné, ľahké a dlhšie nepremokavé bundy. V súvislosti s vlhkom a zimou by som chcela spomenúť skladaciu minikarimatku na sedenie, ktorá je ľahká a na dlhšie jarné, jesenné a zimné túry si ju vždy pribalím.
Muž: Takmer nikdy mi v batohu nechýba klasické pončo. Dávam mu prednosť pred pršiplášťom či goretexovým bundám. Občas tvrdím, že najlepší goretex je dáždnik, pončo však vidím ako kompromis. Zakryjem ním aj batoh a v núdzi z neho viem vyrobiť prístrešok, preto s ním nosím v obale aj dostatok dlhých šnúr. Ak má spoločník podobné pončo, dokážete z nich spojením vyrobiť provizórny prístrešok.
Téma turistického balenia je ta taká rozsiahla, že už nezostalo, bohužiaľ, miesto na kuriozity, úchylky od priemeru, vychytávky, pikantérie a iné veci. O nich niekedy nabudúce.
