Wednesday 15 August 2018

Preklady a ovládanie jazyka

Minule sa ma pýtal český kamarát, že vraj prečo sa musia knihy slovenských autorov prekladať do češtiny. No, nemusia, lenže bez toho ich Česi čítať nebudú. Teda, otvorene povedané, nečítajú ich ani tak, ale aspoň má človek nádej, že sa o to aspoň v minimálnom množstve pokúsia. Viem o čom hovorím, lebo som polovičná Moravanka a všetky školy som absolvovala v českom jazykovom prostredí. 
Vráťme sa ale k otázke väčšiny Čechov (a Moravanov, samozrejme), že, reku, prečo sa musia slovenské knihy prekladať. Veď oni vraj rozumejú. Veruže nerozumejú! Ale ani opačne to nie je žiadna sláva. Nie sú si tie jazyky zasa až také blízke, ako by sa nám mohlo zdať na prvý pohľad. Nejde len o rozdielne slovíčka, ale aj o vnútornú štruktúru, konštrukciu viet, slovosledy, je to jednoducho rozdielny jazyk. Češtinu sa aj Slovák musí naučiť, nerozumie jej automaticky len preto, že je zdanlivo podobná slovenčine.
Veľa Slovákov si smelo uvedie češtinu ako jazyk, ktorý ovláda, no keby mali gramaticky a štylisticky správne napísať nejakú rozvitejšiu vetu v češtine, tak zhoria ako papier. Jedna vec je rozumieť nejakej televíznej kravine a druhá je aktívne ovládať nejaký jazyk slovom aj písmom. To ja tiež na dovolenke zhruba rozumiem španielskemu dabingu v TV, ale v živote by som nikdy netvrdila, že viem po španielsky, okrem tých základných fráz typu camarrero, tráigame dos cervesas, por favor!
No a Česi (aj tí inteligentnejší, súdiac podľa slovenských prvkov napríklad v dielach Tankový prapor Josefa Škvoreckého alebo Antikuro Jana Křesadla) často nazerajú na slovenčinu ako na akúsi zábavne a groteskne zdeformovanú češtinu, alebo ako na jej čudne skomolený dialekt, a nie ako na celkom iný a cudzí jazyk, rovnako dôstojný, štruktúrovaný a kultivovaný, ako je ten český. To je ako keby Nemci pozerali na holandčinu iba ako na skomolenú nemčinu a podobne sa pozerali aj na Holanďanov. Ako vieme, holandská literatúra sa do nemčiny prekladá a nikto sa nad tým nepozastavuje.