Tuesday 10 October 2017

Droga menom kimči




















Záhoráci majú svoje kvasené zelé, Maďari čalamádu, Rumuni murături, Turkovia turşu, Kórejčania zas kimči. To je však, na rozdiel od našej kyslej kapusty, národným jedlom. 

O popularite kimči svedčí napríklad aj fakt, že zatiaľ čo Anglosasi vyslovujú pri fotografovaní známe cheese, Kórejčania si pomáhajú pri fotografických úsmevoch slovom kimči. V juhokórejskom Soule existuje dokonca múzeum kimči, ktoré bolo v roku 2015 vyhlásené americkou televíznou spoločnosťou CNN za jedno z najlepších potravinových múzeí na svete. V múzeu sa, okrem iného, dozviete, že kimči má svoje korene už v 12. storočí, akú významnú úlohu zohralo vo vojne vo Vietname, prečo putovalo do vesmíru na palube vesmírnej lode Soyuz TMA-12 a iné zaujímavosti. 

Kimči a zdravie
Kimči je nielen vynikajúca pochúťka, ale, podľa amerického magazínu Health, je aj piatym najzdravším jedlom na svete. Okrem toho, že je kimči klasickou vitamínovou bombou, jeho prínos je najmä v mikrobiálnej flóre, konkrétne viacerých druhoch laktobacilov. Kórejskí vedci dokonca v roku 2000 publikovali v renomovnom mikrobilogickom časopise nález novej baktérie Lactobacillus kimchii.  Spoločenstvo laktobacilov pomáha pri trávení a podľa nedávnej štúdie je kimči vynikajúcou zbraňou proti kvasinkovým infekciám tráviaceho traktu, kimči obsahuje dokonca zlúčeniny, ktoré bránia rakovinovému bujneniu, ako v roku 2004 publikovali bakteriológovia v časopise Journal of Medicinal Food. Z ďalších benefitov, ktoré prináša pravidelná konzumácia kimči, spomeniem najmä znižovanie hladiny nežiadúceho LDL-cholesterolu, vďaka kapsaicínu z chilli upravuje hladinu glukózy v krvi, preto je vhodné pre diabetikov; pomáha pri atopickej dermatitíde a iných zápalových ochoreniach kože. Preukázané boli aj priaznivé účinky počas liečby žalúdočných vredov alebo gastritídy spôsobenej baktériou Helicobacter pylori. Kimči sa osvedčilo ako potravina pri virózach, pretože vďaka cesnaku a cibuli si pacient dávkuje inulín, sulfoxidy či allicín, kapsaicín z chilli zas uvoľňuje z pľúc hlienovité látky. Výskum dokázal, že  pravidelné pojedanie kimči pomáha pri redukcii hmotnosti.

























Anatómia kimči
Definovať, čo je vlastne kimči, nie je jednoduché. Isté je, že je to kvasená zelenina, ktorej základom je vo väčšine receptov pekingská kapusta. V Európe je najznámejší recept, v ktorom sú základnými surovinami, okrem kapusty biela reďkev, mrkva, mladá vňaťová cibuľka, cesnak, ďumbier (zázvor), mrkva, ryžová múka, rybacia omáčka, cukor (med) a najmä kórejské vločkované chilli, známe pod názvom kočugaru
Ak náhodou navštívite Kóreu, budete mať pocit, že kimči a jeho typický pach sú všade. Jeden priemerný Kórejec skonzumuje až 20 kilogramov kimči za rok. Kórejčania ho pridávajú k jedlu nielen ako prílohu, ale kimči často slúži zároveň ako základ viacerých jedál. Kimči je vhodné aj ako topping na sendviče alebo slané palacinky. Existuje až 180 druhov kimči. Najbežnejšie sú: kimči z pekingskej kvasenej alebo nekvasnej kapusty, biele kimči, reďkovkové kimči, uhorkové alebo kimči z vňaťovej cibuľky. Čo rodina, to často značne odlišný recept, nehľadiac na to, že kimči sa pripravuje podľa toho, čo práve vonku rastie a zreje. Podobne ako naši odborníci na guláš, takmer každý Kórejec sa tvári, že on vie robiť to najlepšie kimči. Zatiaľ čo u nás je varenie gulášov skôr chlapským športom, v Kórei sa takto medzi sebou predbiehajú najmä ženy. 


Základný recept

Potrebujeme tieto suroviny:  
  • 1 hlávka pekingskej kapusty 
  • 3 polievkové lyžice (PL) ryžovej múky 
  • 1½ hrnčeka nakrájanej bielej alebo červenej reďkovky 
  • ½ hrnčeka nakrájanej vňaťovej cibuľky 
  • ½ hrnčeka (alebo viac, podľa chuti) kórejských chilli vločiek (kočugaru)
  • polovicu menšej cibule
  • 2½ PL lyžice pretlačeného cesnaku
  • 2½ PL najemno postrúhaného ďumbieru
  • 1 PL kryštálového cukru
  • 1 1⁄4  PL rybacej omáčky (vegáni môžu nahradiť slanou sójovou)
  • 1 PL soli, príp. 2 PL, ak vynecháte rybaciu omáčku.

Pekingskú kapustu rozrežeme pozdĺžne na dve polovice, z každej vyrežeme hlúb, čím zároveň uvoľníme jednotlivé listy. Listy umyjeme pod studenou vodou, nasolíme ich, poukladáme na seba do väčšej nádoby, zaťažíme napríklad tanierom, na ktorý položíme opäť niečo ťažké a necháme pôsobiť pol až jednu hodinu. Po pol hodine môžeme vyskúšať, v akom sú listy stave. Po zohnutí by v najtuhšom (bielom) mieste nemali puknúť, nemali by však byť ani príliš mäkké, handrovité. Listy môžeme miesto nasolenia zaliať silným roztokom soli. Kým si listy poležia v soli, prípravíme si akúsi pastu (hustú kašu), ktorom budeme jednotlivé listy natierať, resp. narezané ich s pastou premiešavať.

Kórejská
rybacia
omáčka
Príprava pasty: Najprv uvaríme z ryžovej múky hustú kašu, ktorú necháme vychladnúť. Zmiešame ju s nakrájanou reďkovkou, pomliaždeným cesnakom, nastrúhaným ďumbierom, nakrájanou cibuľou, vňaťovou cibuľkou, cukrom, rybacou omáčkou, soľou a chilli vločkami. Možno pridať aj najemno nakrájanú, príp. nastrúhanú mrkvu, hrušku nashi,  jablko, prípadne sezamové semienka. Jednoducho, môžete experimentovať, v tom je ďalšie čaro kimči.
Kapustné listy dôkladne opláchneme od soli, pokrájame na menšie (2–4 cm) kúsky, zbavíme čo najdôkladnejšie zvyšnej vody a dobre premiešame vo väčšej nádobe s pripravenou pastou. Iným variantom je natierať pastou celé listy, klásť ich do priestrannej nádoby na seba a zaťažiť. Tie sa potom podávajú celé, príp. nakrájané na väčšie kusy. Po dôkladnom premiešaní natlačíme zmes do zaváracích pohárov, na vrch natiahneme pevne potravinovú fóliu, ktorú môžeme prichytiť k hrdlu fľaše gumičkou. Pri izbovej teplote (18–20 °C) by malo kimči kvasiť 1–4 dni, potom ho dajte do chladničky, alebo chladnej miestnosti. Pri vyššej teplote, napr. v lete, začne kimči kvasiť väčšinou do 24 hodín. Občas skontrolujte či je zeleniny ponorená pod hladinu šťavy, ktorú začne neskôr púšťať. Kimči sa dá, na rozdiel od našej kvasenej kapusty, pojedať už od prvého dňa. Nikto má dokonca radšej nekvasený variant, takže kimči šupne do chladničky tesne po príprave. Príde tak síce o cennú bakteriálnu mikroflóru, ale kimči je vtedy chrumkavejšie a sviežejšie.
Na záver jedno upozornenie: Kimči je pre väčšinu ľudí, ktorí majú radi pikantné a kvasené veci, potravina doslova návyková. Môžem do bodky potvrdiť podľa vlastnej skúsenosti.

Monday 13 February 2017

O prechyľovaní ženských priezvisk

Problém vychádza zo samotnej podstaty slovenčiny. Pri analytických jazykoch (angličtina, francúzština) je pevná vetná stavba, pretože vetné vzťahy sa vyjadrujú nesklonne, bez prechyľovania. Slová sú tam poukladané jedno vedľa druhého ako kamene a vzťahy medzi nimi sú zadefinované práve tou pevnou vetnou stavbou. V slovenčine je voľná vetná stavba, takže slová nie sú nakladené vedľa seba ako kamene, ale sa vzájomne cítia. Neviem to ináč opísať. Slovenčina je jednoducho flektívny jazyk a taká vetná stavba je jej vlastná. Je to veľmi ťažký jazyk, ale nie najťažší. Pre niekoho môže byť zasa problémom nerozlišovanie dokonavosti slovies (napr. v španielčine), pre ktorú sa musí používať milión minulých časov. Každý jazyk má skrátka to svoje.

Niektorí odporcovia a odporkyne prechyľovania argumentujú tým, že prechyľovanie je pre ženy ponižujúce, lebo prechýlené priezvisko ich privlastňuje mužovi - otcovi alebo manželovi. To je, samozrejme, hlúposť. Príponou -ová sa predsa neprivlastňuje, to by tá prípona bola -ova. Prípona -ová vyjadruje len vlastnosť, prináležitosť. Farby fial-ová, ruž-ová, losos-ová príslušným kvetom alebo rybe farbu neprivlastňujú, sú len "ako ony": ružová farba je farba „ako ruža“ a podobne. Analogicky pani Kováčová je „ako pán Kováč“, teda obaja sú rovnocennými súčasťami rodiny, v ktorej sa muži volajú Kováč a ženy Kováčová. A do mýtu o privlastňovaní sa už vôbec nehodí prípona -á pri mužských priezviskách typu Novotný; priezvisko pani Evy Čiernej je predsa očividne neprivlastňovacie prídavné meno. Privlastňovacím by bolo, keby sa volala "Eva Čierneho".

Čo sa týka dilemy či prechyľovať alebo neprechyľovať cudzie priezviská v slovenskej tlači, tam mám tiež jednoznačný postoj: áno, prechyľovať. Častým argumentom neprechyľovačov je ohľad na krehkú psychiku osôb, o ktorých sa píše. Čo keby si tak jedného dňa Patricia Arquetteová, Sigourney Weaverová či Laura Dernová otvorila príslušný slovenský časopis (a to sa týka aj webových stránok) a utrpela by duševný otras z toho, že jej tí naničhodní Slováci skomolili meno a pridali na koniec priezviska akési nezmyselné "-ová"? A tak sa občas môžeme v slovenskej magazínovej tlači stretnúť s perlami ako "novinári zistili, že Basinger dvadsaťmiliónová vila" (namiesto "Basingerovej dvadsaťmiliónová vila") a podobne.

Ohľaduplnosť je iste dobrá vlastnosť. Prečo sú však neprechyľovači takí nedôslední? Prečo krstné mená tých istých osôb prechyľujú? A prečo nič nenamietajú proti skloňovaniu mužských mien? Vari city takého Stevena Spielberga alebo Harrisona Forda majú menšiu hodnotu ako city ich ženských kolegýň? Oni vari nečítajú slovenské časopisy? Taký Johnny Depp vari nemôže dostať drobný infarkt, keď si prečíta "nový film Johnnyho Deppa"? Vari sa nespýta sám seba: "Who the fuck is Johnnyho Deppa?"

Prechyľovanie cudzích mien vo vete je v našom jazyku (rovnako ako skloňovanie) často jedinou zárukou, že tá veta bude dávať zmysel. Aký zmysel má veta "Weaver sa Basinger nebojí"? Žiadny. Alebo povedzme že dva, no celkom opačné: "Weaverová sa Basingerovej nebojí" a "Weaverovej sa Basingerová nebojí". Tak si vyberme, kto sa koho bojí.

Takže ja si nemyslím, že vypustenie prechyľovania ženských priezvisk je nejaký progresívny vývoj slovenského jazyka, ako sa nás usilujú presvedčiť snobi a feministky. Za progresívny vývoj akéhokoľvek jazyka totiž nemožno považovať stratu časti informácie.
Ak by sme sa zbavili prechyľovania, zbavili by sme sa zásadného komunikatívneho aspektu slovenského jazyka.