O sociálnej homosexualite

Sociálnou homosexualitou sa vyznačuje veľká časť mužskej populácie, nájdem takých aj medzi svojimi kamarátmi, známymi a kolegami. Prejavuje sa to tak, že muž nepovažuje ženu - myslím tým nielen tú jeho, ale akúkoľvek ženu - za rovnocennú partnerku, pretože je skalopevne presvedčený, že všetko okrem sexu mu aj tak v oveľa atraktívnejšej forme poskytnú jeho kamaráti. Aj tie rozhovory, aj tie vtipy, aj ten futbal a hokej, aj tie výlety, dovolenky či trebárs len to spoločné mlčanie o závažných veciach - všetko je akosi lepšie s kamošmi.

Veľká časť mužov sa cíti dobre a uvoľnene len v mužskej spoločnosti. Neviem, možno je v tom stopa dominantnej matky, ktorá spôsobila, že tak veľa mužov sa v ženskej spoločnosti necíti celkom vo vlastnej koži. A nemusí to byť ani spoločnosť žien, úplne na to stačí jedna žena, ktorá napríklad vojde do kancelárie, kde sedia štyria muži, a všetci štyria sa automaticky začnú štylizovať do nejakej neprirodzenej a afektovanej pózy. Tá je pre jej nositeľa v dlhodobej perspektíve zväčša nekonečne únavná, takže muž sa potrebuje z času na čas zo svojej grimasy zrelaxovať medzi kamarátmi. Tam môže byť konečne sám sebou.
Pojmom "sociálna homosexualita" teda vyjadrujem taký stav mužskej mysle, ktorá svoju pozornosť, obdiv a preferencie trvale orientuje na takzvané mužské hodnoty. Ženu, naopak, vníma ako menejcennú bytosť, ktorá si nezaslúži inú pozornosť ako sexuálne-eroticko-flirtovaciu. To vidíme trebárs aj na tých dovolenkách, ako som už spomínala. Pre veľa mužov je nepredstaviteľné ísť niekam na dovolenku len so svojou ženou alebo partnerkou. Musí sa spoluzorganizovať väčšia výprava, viac mužov (trebárs brat, švagor, kamarát, najlepšie dva-traja apod.) a tým pádom aj viac žien, ale to len preto, že keď sú páni medzi sebou, tak aby si aj ženy mohli vytvoriť svoj vlastný segregovaný krúžok a kotkodákať si v ňom. Navyše majú na krku aj deti, takže napokon to v nejednom prípade vychádza tak, že ženy akoby boli na inej dovolenke ako mužská časť tohto kolektívu. Veď o čom by sa taký muž bavil so svojou ženou dva týždne v kuse v cudzom prostredí, kde by boli odkázaní len sami na seba? Veď oni sa pomaly nemajú o čom baviť ani tu, a nieto ešte niekde v Egypte či pri Jadrane.

Takže aby som to zhrnula: sociálny homosexuál sa čo vždy usiluje stráviť čo najviac času v mužskej spoločnosti, lebo v nej sa nenudí a môže byť sám sebou. To je ako v tom vtipe, o tom, ako muž po svojom orgazme ešte musí dorábať svoju sexuálnu partnerku, no v kútiku duše by pritom už bol najradšej v pivárni v spoločnosti svojich kamarátov.

Na diagnostikovanie sociálnej homosexuality netreba žiadny špeciálny prístroj na meranie zmien erekcie, aký sa používa pri diagnostikovaní v sexuologickej praxi. Možno ju zmerať na obyčajných náramkových hodinkách.

Iný svet u Otíka

V mori karloveských panelákov sa skrýva priateľský ostrov menom Otík. Teda krčma U Otíka. Oficiálny názov síce znie Viecha pod Rovnicami, ale šamgasti a milovníci jej nepovedia inak ako U Otíka, alebo jednoducho Otík. "Pome k Oťasovi!" sa neraz rozlieha chodbami budovy, kde pracujem a všetkým, čo to počujú, začnú naplno pracovať slinné žľazy ako Pavlovovým psom. V momente sa im totiž vybaví buď fantasticky načapovaný Bakalář, voňavý ríbezlák alebo bezkonkurenčná pečená domáca klobása.
Otík sa nachádza v priestoroch bývalých garáží a zhruba na mieste niekdajšej viechy. Podnik funguje v takmer rovnakej podobe od roku 1992 a je tu taká atmosféra, akú si predstavujem, že bola kedysi v starých karloveských viechach. Prevádzkarom a výčapníkom je bodrý, statný a bradatý chlap Oto Zmelík, ktorý vás rád s úsmevom sprdne, ak si už nechcete dať ďalšie pivo.

Pivo, víno, klobása
Čapuje sa tu Staropramen a Bakalář, ale rozlieva sa aj domáce víno, ktoré s láskou robí výčapníkov otec z Devína. Skvelý je hlavne ríbezlák, ktorý je podľa krčmára v "bio" kvalite. To znamená v dnešnom newspeaku len jediné, a to, že kríky nie sú chemicky ošetrované. Jedlá sú typicky krčmové, žiadne hipsta chujoviny. Odporúčam už menovanú klobásu, kvôli nej mám už niekoľko rokov permanentne zvýšené hodnoty LDL-cholesterolu a triglyceridov. Vnútri sa nefajčí, nikotinisti musia chodiť fajčiť pekne potupne von na dvorček, aby pipenkám v interiéri nanapáchli svetríky a mohérové šáliky.

Mr. Oto Zmelík osobne.

Šípky

Ak ste skôr hyperkatívny typ a neobsedíte pri dobrej poživni, môžete si zahrať šípky. Sám krčmár je viac než 25-násobným majstrom Slovenska v tejto disciplíne, pričom skóroval aj na majstrovstvách Európy. Vo vieche trénujú dve družstvá, pričom jedno z nich je jediným čisto ženským šípkarským družstvom na Slovensku. Športové úspechy krčmára vidno v interiéri, ktorý je celý obložený zlatými pohármi, diplomami a dresmi.

Najlepšie je tu však od mája do septembra, na lavičkách pod stromami a záľahou plaziaceho sa viniča.

Pohľad na interiér od výčapného pultu (vzadu vidno automatický terč pre šípkarov).

Pohľad na miesto zasľúbené - pípu a zázemie výčapnikovo.

Poloha Otíka na dnešnej leteckej snímke (ulica Pod Rovnicami).

Ortofotomapa Bratislavy z r. 1950. Dnešný Otík stojí v mieste označenom červeným krúžkom.

Rovnaké miesto na mape Bratislavy z r. 1955.